Denníček

Práve som strávila 3 hodiny svojho drahocenného času žehlením 4 kôpok úhľadne naukladaného prádla. 3 HODINY. Čo som mohla za ten čas urobiť? Napríklad pripraviť skvelú večeru, namaľovať obraz, kompletne upratať byt ... a tak ďalej a tak ďalej, ale čo som stihla? Boľavé kolená a 4 kôpky prádla :), ale aspoň budeme s priateľom vyzerať ako ľudia, krásne uhladení a vyžehlení :). Často premýšľam ako ten čas letí, a práve pri takýchto zmysluplných aktivitách to ubehne najrýchlejšie. Stále len myslím na to, čo všetko urobiť a nikdy nestíham. Nič nestíham a už vôbec nestíham žiť, lebo človek má toľko povinností, ktoré samotné tvoria život. A keď raz budem umierať na smrteľnej posteli a budem premýšľať čo som po sebe na tomto svete zanechala, tak môžem s pokojným svedomím a úsmevom povedať, že kôpky nažehleného prádla. Taká hlúposť a predsa je dôležitá Neberte tento článok prosím vážne, ale len ako rozptýlenie medzi všetkými tými vážne myslenými článkami. Len vypustenie myšlienok do kanálika anonymného blogu :) na uvoľnenie a možno rozosmiatie keď si toto ja alebo hocikto prečíta :).